Mať peniaze na účte znamená istotu. Sú okamžite dostupné, máme ich pod kontrolou a v prípade potreby ich môžeme kedykoľvek použiť.
Problém však môže vzniknúť vtedy, keď na bežnom účte nezostáva len suma určená na každodenné výdavky a finančnú rezervu, ale aj peniaze, ktoré neplánujeme používať celé roky.
Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska malo slovenské obyvateľstvo ku koncu júna 2026 na bežných účtoch približne 31,8 miliardy eur. Celkové vklady obyvateľstva v bankách predstavovali približne 49,4 miliardy eur.
Otázka preto neznie, či máme peniaze odkladať.
Dôležitejšie je, či všetky naše úspory majú zostať na rovnakom mieste.
Bežný účet je predovšetkým platobný nástroj. Slúži na príjem výplaty, platenie účtov, nákupy, inkasá či ďalšie každodenné transakcie.
Na tieto účely funguje veľmi dobre.
Z pohľadu dlhodobého zhodnocovania je však situácia iná.
Podľa úrokovej štatistiky NBS dosiahla v júni 2026 priemerná úroková sadzba nových vkladov domácností splatných na požiadanie približne 0,07 % ročne.
To znamená, že peniaze síce zostávajú bezpečne uložené a dostupné, ich nominálna hodnota sa však prakticky nezvyšuje.
A práve tu vstupuje do hry inflácia.
Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročná inflácia v júli 2026 3,3 %.
Ide o najnižšiu hodnotu za posledných 19 mesiacov, no stále znamená, že priemerná cenová hladina je vyššia ako pred rokom.
Niektoré výdavky pritom rastú podstatne rýchlejšie. Napríklad bývanie a energie boli medziročne drahšie o 7,4 %.
Inflácia pritom nefunguje tak, že by vám z účtu postupne mizli eurá.
Ak tam máte 10 000 €, na výpise stále môžete vidieť približne 10 000 €.
Mení sa však to, čo si za tieto peniaze dokážete kúpiť.
Pozrime sa na jednoduchý modelový príklad.
Predstavme si, že máte na účte 10 000 € a úročenie by bolo 0,07 % ročne – teda približne na úrovni priemernej sadzby vkladov splatných na požiadanie v júni 2026.
Ak by zároveň ceny počas roka rástli tempom 3,3 %, reálna kúpna sila tejto sumy by po roku zodpovedala približne 9 687 € v dnešných cenách.
Rozdiel predstavuje približne 313 € kúpnej sily.
Na účte ste nominálne takmer nič nestratili.
Vaše peniaze však reálne dokážu kúpiť menej.
Ide o ilustračný výpočet založený na aktuálnej miere inflácie, nie o predpoveď jej ďalšieho vývoja. Dobre však ukazuje rozdiel medzi nominálnou hodnotou peňazí a ich reálnou kúpnou silou.
Nie.
A práve tu vzniká jeden z najdôležitejších princípov osobných financií:
Financie si môžeme zjednodušene rozdeliť do troch skupín:
Sem patria financie, ktoré potrebujeme počas najbližších týždňov.
Bývanie, energie, potraviny, doprava, poistky a ďalšie pravidelné výdavky.
Tieto peniaze majú byť okamžite dostupné a bežný účet je pre ne správnym miestom.
Rezerva má pomôcť v situáciách, ktoré nedokážeme presne naplánovať.
Môže ísť o neočakávanú opravu auta, výpadok príjmu, pracovnú neschopnosť alebo väčší neplánovaný výdavok.
Hlavnou úlohou rezervy preto nie je dosahovať maximálny výnos.
Jej prioritou je bezpečnosť a dostupnosť.
Inú úlohu môžu mať peniaze, o ktorých vieme, že ich pravdepodobne nebudeme potrebovať päť, desať alebo dvadsať rokov.
Môžu byť určené napríklad na:
Pri takomto horizonte už dáva zmysel zamyslieť sa nad tým, či má byť jediným cieľom ich bezpečné uloženie alebo aj dlhodobé zhodnocovanie.
Vo Findigo nájdete viac informácií o možnostiach pravidelného investovania aj ďalších formách investovania podľa cieľa a časového horizontu.
Ani termínovaný vklad nie je automaticky dobrý alebo zlý.
Podľa NBS dosiahla priemerná úroková sadzba nových termínovaných vkladov domácností so splatnosťou do jedného roka v júni 2026 približne 2,27 % ročne.
To je výrazne viac ako pri bežnom účte.
Treba však myslieť na to, že ide o hrubú úrokovú sadzbu pred zdanením úrokového výnosu. Čisté zhodnotenie klienta je preto nižšie.
Ak by sme ho navyše porovnávali s aktuálnou infláciou 3,3 %, ani takýto výnos by pri nezmenených podmienkach úplne nepokryl rast cenovej hladiny.
Termínovaný vklad však môže mať svoje miesto napríklad pri krátkodobejších cieľoch alebo u konzervatívnejšieho klienta.
Dôležité je neporovnávať rôzne finančné produkty iba podľa jedného čísla – úroku alebo očakávaného výnosu. Každý z nich môže mať inú funkciu.
Pri investovaní vnímame riziko väčšinou ako možnosť poklesu hodnoty.
Existuje však aj menej viditeľné riziko – dlhodobé znižovanie kúpnej sily peňazí, ktoré zostávajú prakticky neúročené.
Nie je to dramatický prepad zo dňa na deň.
Práve naopak.
Na účte vidíme stále približne rovnakú sumu, preto nemusíme mať pocit, že sa niečo deje.
V priebehu rokov však môže byť rozdiel medzi nominálnou hodnotou úspor a tým, čo si za ne dokážeme reálne kúpiť, výrazný.
Preto nie je potrebné pýtať sa:
„Kam mám dať všetky svoje peniaze?“
Lepšia otázka znie:
„Koľko peňazí potrebujem mať okamžite dostupných a koľko z nich môže pracovať pre moje budúce ciele?“
Univerzálna suma neexistuje.
Človek so stabilným príjmom a nízkymi mesačnými nákladmi potrebuje inú rezervu ako rodina s deťmi, hypotékou alebo podnikateľ s nepravidelným príjmom.
Pomôcť však môžu tri otázky:
1. Koľko peňazí potrebujem na bežné mesačné výdavky?
2. Akú rezervu potrebujem pre prípad neočakávanej udalosti alebo výpadku príjmu?
3. Ktorú časť svojich úspor pravdepodobne nebudem potrebovať najbližších niekoľko rokov?
Prvé dve skupiny peňazí majú zabezpečiť stabilitu a dostupnosť.
Pri tretej už možno uvažovať o dlhodobejšom zhodnocovaní podľa konkrétneho cieľa, investičného horizontu a vzťahu k riziku.
Bežný účet je nevyhnutnou súčasťou osobných financií a dostatočná finančná rezerva je základom stability.
To však neznamená, že rovnakým spôsobom musia byť uložené aj peniaze určené na dôchodok, budúcnosť detí alebo budovanie majetku počas najbližších desiatok rokov.
Aktuálne čísla ukazujú zaujímavý kontrast: slovenské obyvateľstvo držalo ku koncu júna na bežných účtoch približne 31,8 miliardy eur, priemerné úročenie vkladov splatných na požiadanie bolo približne 0,07 % ročne a júlová inflácia dosiahla 3,3 %.
Dobré finančné plánovanie preto nie je o tom investovať všetko. Je o tom dať každej časti svojich peňazí správnu úlohu.
Neviete, koľko financií by malo zostať v rezerve a koľko môže pracovať pre vaše dlhodobé ciele?
Vo Findigo vám pomôžeme rozdeliť financie podľa vašej situácie, cieľov, časového horizontu a vzťahu k riziku – tak, aby peniaze, ktoré potrebujete dnes, zostali dostupné a tie dlhodobé mali priestor pracovať pre vašu budúcnosť.
